- Ako je možné, že som sa o tomto človeku dozvedel až teraz?
- Máte niekedy pocit, že ľudskosti v tomto svete je čoraz menej?
- Práve som sa náhodou dostal k tomuto materiálu, ale nebudem útržkový, pekne to preložím celé a prečítajte si to dokonca, pozrite si video.
Zdá sa, že CNN každoročne vyhlasuje anketu "CNN Heroes". Adepti sú navrhnutí ľudmi zo svojho okolia. Nejde tu ani o tú anketu, ale o tohto človeka. Video o tomto človeku ma natoľko zaujalo, že som sa chcel s vami podeliť.
Krišnan Narayanan je renomovaný indický šéfkuchár. Pred odcestovaním do Európy kvôli elitnému miestu vo Švajčiarsku, navštívil svoju rodinu. Počas tejto návštevy jedného dňa v meste uvidel žobráka, ktorý od hladu doslovne "jedol svoj vlastný odpad".
Spomína: "Šiel som do neďalekého hotela a spýtal som sa, čo majú navarené. Mali
idli, ktoré som kúpil a dal som tomuto starcovi. Verte mi, ešte v živote som nevidel nikoho tak rýchlo jesť. Kým jedol, starcovi sa nahŕkli do očí slzy. Boli to slzy šťastia."
Prenasledovaný týmto výjavom, o týždeň podal výpoveď zo zamestania a vrátil sa do Indie, pevne rozhodnutý zmeniť svoj osud.
Krišnan založil neziskovú organizáciu Akshaya Trust v roku 2003. Teraz má 31 rokov. Do roku 2010, kedy bol nominovaný do tejto ankety CNN, poskytol viac než 1,2 milióna jedál - raňajok, obedov a večier indickým bezdomovcom a nezaopatreným ľudom - zväčša starým ľudom opusteným svojími rodinami.
Vraví: "Kvôli obrovskej chudobe, ktorej India čelí, mnoho duševne chorých zostalo.. ..bez starostlivosti na krajniciach mestských ciest".
Krišnan vraví, že názov
Akshaya je z jazyka Sanskrit a značí "nekaziaci sa" alebo "nepominuteľný" a tento názov si vybral na znak toho, že ľudský súcit by sa nemal nikdy skaziť alebo pominúť. "Duch pomáhania ostatným musí stále prevládať". Takisto v hinduistickej mytológii, bohyňa Annapoorani kŕmila hladných z misy nazvanej
Akshaya, ktorej zásoby sa nikdy nemíňali.
Krišnanov deň začína ráno o štvrtej. Spolu so svojím tímom pokrývajú takmer 200 km v darovanej dodávke, rutinne pracujú v teplotách prevyšujúcich 38 stupňov Celzia.
Vyhľadáva bezdomovcov pod mostami a v kútoch a zákutiach medzi mestskými chrámami. Teplé jedlá, ktoré podáva je jednoduchá, chutná vegetariánska strava, ktorú osobne pripravuje, balí a často rukami kŕmi takmer 400 klientov každý deň.
Krišnan nosí so sebou hrebeň, nožnice a žiletku a je naučený robiť osem rôznych strihov vlasov, ktoré okrem čerstvého oholenia poskytujú dôstojnosť tým, ktorým podáva jedlo.
Vraví, že veľa bezdomovcov zriedka pozná svoje mená alebo pôvod a žiadny nemá výdrž na žobranie, pýtanie si pomoci alebo vyjadrenie vďaky. Môžu byť paranoici, nepriateľskí kvôli ich stavu, ale Krišnan vraví, že toto iba tvrdí jeho rozhodnutie poskytnúť pomoc.
"Strach, utrpenie ľudského hladu je mojou hnacou silou a silou, ktorá poháňa členov
Akshaya tímu." Vraví, "dostávam túto energiu od ľudí. Jedlo, ktoré varím ... pôžitok, ktorý oni dostávajú je tou energiou. Vidím dušu. Chcem zachrániť môj ľud."
Prevádzkové náklady skupiny sú asi 327 dolárov na deň, ale sponzorské dary vykrývajú iba 22 dní z mesiaca. Krišnan dotuje tento schodok 88 dolármi, ktoré dostáva z mesačného nájmu domu, ktorý mu dal jeho starý otec.
Krišnan prespáva v kuchyni v
Akshaya s niekoľkými jeho spolupracovníkmi. Odkedy investoval 2500 dolárov zo všetkých svojích úspor v roku 2002, odvtedy ešte nevzal žiadnu výplatu a prežíva s pomocou jeho kedysi nepodporujúcich rodičov.
"Veľmi ich to bolelo, pretože utratili veľa na moje vzdelanie", vraví, "Požiadal som svoju matku, 'Poď so mou, uvidíš, čo robím.' Keď sme sa vrátili domov, moja matka mi povedala, 'Ty kŕmiš všetkých týchto ľudí. Kým budem žiť, ja budem kŕmiť teba.' Žijem pre
Akshayu. Moji rodiči sa o mňa starajú."
Kvôli nedostatku financií, organizácia bola nútená pozastaviť stavbu
Akshaya Home, Krišnanovej vízie ubytovne, kde by mohol poskytovať úkryt pre ľudí, ktorým pomáha. Napriek tomu, koľko si jeho životný štýl pýta a koľko málo dáva, Krišnan tvrdí, že si svoj život užíva.
"Teraz sa cítim taký spokojný a šťastný", vraví, "Mám svoju vášeň, teším sa zo svojej práce. Chcem žiť so svojím ľudom."
- Sorry za dlhé čítanie.
- Ak ste došli až sem, tak blahoželám. Nie ste magori, čo nemajú čas prečítať si inšpiratívny životný príbeh a mám vás rád.
- A tým ostatným nekazte večer strávený pri Markíze.
